Najvyššie položený hrad na Slovensku
Liptovský hrad, tiež známy ako Sielnický hrad, sa týči na vrchole hory Sestrč v Chočských vrchoch, neďaleko obce Kalameny. So svojou nadmorskou výškou 999 metrov je najvyššie položeným hradom na Slovensku zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe. Napriek tomu, že dnes sú z neho len ruiny, jeho bohatá história a nádherné výhľady na okolitú krajinu ho robia obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie.
História Liptovského hradu
Liptovský hrad bol postavený v 13. storočí za vlády uhorského kráľa Belu IV. Jeho hlavnou úlohou bola obrana severných hraníc Uhorska. Okrem toho slúžil aj ako správne centrum Liptovskej župy. V stredoveku mal hrad strategickú polohu a bol obklopený hustými lesmi, ktoré poskytovali prirodzenú ochranu.
Najväčší rozkvet zažil hrad v 14.storočí , keď sa stal sídlom Liptovskej stolice. V tomto období bol hrad výrazne prestavaný a rozšírený. Jeho obranné múry boli zosilnené a pribudli nové budovy vrátane obytných priestorov pre šľachtu.
V roku 1474 však Liptovský hrad postihla veľká tragédia. Na príkaz uhorského kráľa Mateja Korvína bol zničený a rozobratý, údajne ako trest pre jeho majiteľov, ktorí sa zapojili do povstaní proti kráľovi. Odvtedy hrad upadal a nebol nikdy obnovený. Zostali z neho len ruiny, ktoré však dodnes lákajú návštevníkov vďaka svojej polohe a atmosfére.
Architektúra a zvyšky hradu
Liptovský hrad mal klasickú stredovekú štruktúru, s mohutnými obrannými múrmi a strážnymi vežami. Hlavná časť hradu bola postavená na najvyššom mieste, čo mu poskytovalo výborný prehľad o okolí. Okolo hlavného jadra hradu sa nachádzali ďalšie menšie budovy, slúžiace na ubytovanie služobníctva a na hospodárske účely.
Dnes sú z hradu zachované len základy múrov a niekoľko zvyškov pôvodných stavieb. Napriek tomu sú ruiny hradu pôsobivé a ponúkajú úžasné výhľady na Liptovskú kotlinu, Chočské vrchy a Nízke Tatry. Miesto je prístupné turistickým chodníkom a ponúka skvelý zážitok pre milovníkov turistiky a histórie.
Legenda
Na Liptovskom hrade vládol vladár, ktorý mal jedinú dcéru. Dievku ľahkovážnu, pochabú, samopašnú. Keď ju otec napomínal, akoby hrach na stenu hádzal. Iba sa smiala. Napokon s akýmsi vetroplachom ušla do sveta. Kráľovi bolo do zúfania. Život ho omrzel, panovanie sa mu zunovalo. Umorený, brkom z husieho chvosta napísal na jahňaciu kožu príkaz, aby jeho kráľovstvo rozparcelovali na chotáre liptovských obcí.
Bolo že to slávy, prevolávania, radostného strieľania z kanónov, kým neprišli Sielničania s ponosou, že im strela z hradu narobila v obci škodu. Kráľ sa pýril, vykrúcal, vyhováral, ale napokon ich musel odškodniť. Pretože takmer všetko už porozdával, dal im posledné, čo mal. Hradný vrch odvtedy patrí Liptovskej Sielnici, ktorá má chotár vzdialený až za Bukovinou a za Prosiekom.
Liptovský hrad dnes
Liptovský hrad je dnes obľúbeným miestom pre turistov a nadšencov histórie, ktorí radi objavujú menej známe, no zaujímavé miesta Slovenska. Cesta na hrad vedie cez krásne lesy a poskytuje príjemný turistický zážitok. Na vrchole kopca, kde sa nachádzajú ruiny hradu, sa otvára panoramatický výhľad na okolitú prírodu, ktorý stojí za tú námahu.
Pre milovníkov histórie ponúka návšteva hradu možnosť dotknúť sa dávnej minulosti a predstaviť si život v stredoveku. Ruiny hradu navyše vytvárajú jedinečnú atmosféru pokoja a tajomstva, ktorá dodáva tomuto miestu zvláštnu energiu.
Pozri tiež: Liptovský hrad