Zabudnutá pevnosť na severovýchode Slovenska
Hanigovský hrad, stojaci na kopci nad obcou Hanigovce v Prešovskom kraji, patrí k menej známym, ale zároveň fascinujúcim pamiatkam Slovenska. Táto stredoveká pevnosť, ktorá kedysi chránila severné hranice Uhorska, má bohatú históriu a ponúka návštevníkom príležitosť objaviť autentickú atmosféru zabudnutého hradu.
História Hanigovského hradu
Hrad bol postavený v 14. storočí na strategickom mieste, aby strážil dôležité obchodné cesty vedúce z Poľska na juh Uhorska. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1342. Hrad zohrával významnú úlohu v obrane krajiny pred vpádmi nepriateľov a poskytoval ochranu miestnym obyvateľom.
Počas 15. storočia prešiel hrad do rúk viacerých šľachtických rodov, no jeho význam postupne upadal. V roku 1556 hrad po úpornom boji obsadilo vojsko Ferdinanda Habsburského. Ferdinad hrad a panstvo daroval Péchyovcom. Po požiari v roku 1557 ho Pechyovci už neobnovili.
Dnes z neho zostali len ruiny, no jeho poloha a atmosféra stále pripomínajú jeho niekdajšiu dôležitosť.
Architektúra hradu
Hanigovský hrad bol postavený v gotickom štýle, čo je zreteľné na jeho zvyškoch. Hrad mal jednoduchý, ale účelový dizajn, s hrubými kamennými múrmi a vežami, ktoré ponúkali výborný výhľad na okolie. Jeho poloha na vyvýšenom kopci poskytovala prirodzenú obranu proti útokom.
Z hradu sa dnes zachovali predovšetkým zvyšky obvodových múrov a niekoľko základov bývalých budov. Napriek tomu, že ide o ruiny, pre milovníkov histórie a turistiky ponúka návšteva Hanigovského hradu jedinečný zážitok. Tiché prostredie, lesy a výhľady do dolín vytvárajú ideálne miesto na odpočinok a objavovanie minulosti.
Legendy a príbehy
V biednej drevenici na konci dediny sa jednej dievčine prisnil bezhlavý rytier. Vábil ju, lákal, prosil, aby s ním išla do tmy. Bola sirota, žila sama, svedomie mala čisté. Šla. Ani nevedela ako, dostali sa do akejsi prečudesnej siene. Na žiarivom tróne tam sedela zlatovlasá pani a vyzvedala od dievčiny svoje pravé meno.
Priveľa krásy dievča mýlilo, no v očiach videla zlo. Odpovedala, že vidí pred sebou strigu. Len čo to slovo vyriekla, udrel blesk, strhla sa hrmavica a dávna kliatba pominula. Tajomný palác sa premenil na krásny hrad a rytier bez hlavy na driečneho junáka. Mladí ľudia si padli do oka a na hrade žili šťastne, kým nepomreli.
Pozri tiež: Hanigovský hrad